MADAM EVA, Osamelé noci

Osamelé noci

Pokojný večer na vŕšky padal, na tiché polia... napísal klasik. Dnes by možno autor, ktorý by chcel vystihnúť atmosféru doby, napísal: Všetko ovládlo ťaživé ticho a z duše chlílapo jej dzarvie. Pretože osamelé noci sú ťažký boj a zvádzajú ho mnohé z nás.

V menšom uzdržiavanom domčeku na okraji hlavného mesta sa tesne pred polnocou rozvieti vo všetkých oknách. Tak ako včera. A predvčerom. Tak ako každý večer. Susedom sa to zdá zvláštne, pretože v domčeku žije iba jeden človek. Žena v strednom veku, pestovaná, zvyčajne vždy usmiata a ako sa minimálne podľa oblečenia a auta zdá, aj celkom slušne zabezpečená. Vždy pred polnocou sa dom rozžiari, akoby v ňom mala byť veľká párty. Ale je tam len ona. Sama. Susedia netušia, že svetlom zápasí s pocitom osamelosti, ktorý ju prepadáva každú noc.

Na opačnom konci mesta žije v zrekonštruovanej garsónke iná žena. Tá pred zaspávaním nezapaľuje všetky svetlá. Zato pozorným očiam a ušiam všetečných susediek na dôchodku neujde, že tam v noci najskôr hlasno hrá televízor, potom sa hlava ženy v polhodinových intervaloch zjavuje v okne, kde si dopriava cigaretku a pohárik vínka. A keď otváranie a zatváranie okna konečne ustane a zdá sa, že spí, citlivé ucho občas zachytí tichý plač, ktorým žena zo seba vyplavuje svoje zúfalstvo zo samoty.

Tiché ťažké bremeno

Znie to ťaživo a depresívne. A pritom obe tieto ženy žijú spokojný život. Aspoň sa im to tak zdá a nielen ich okolie, ale ani ony samé by cez deň nepripustili, že niečo nie je v poriadku. Sú bez partnera, lebo jedna to tak chce a druhá preto, že to tak nejako jednoducho vyšlo. Majú svoju prácu, kamarátky, záujmy a koníčky. Žijú najlepšie ako vedia. Dobre naladené a zvyčajne aj usmiate. Len večer, tesne pred tým, ako majú zaspať, ich prepadne čudný, ťaživý pocit a zdá sa im, že to ticho, ktoré doma majú, na ne kričí. Také je neznesiteľné.

Tieto príbehy nie sú celkom pravdivé. Ženy samozejme exostujú. A ich prežívanie tiež. Len sme máličko upravili okolnosti, aby ich ľudia, ktorí ich poznajú, nedokázali podľa nášho opisu identifikovať. Prežívanie nočnej samoty totiž nie je vec, ktorou by sa chceli chváliť. Naopak, hanbia sa, že sa cítia osamelé a že to tak ťažko znášajú.

Možno by im pomohlo, keby uverili, že v tom nie sú samé. Že podobné viac-menej naplnené a spokojné dni striedajú osamelé noci v spálňach mnohých žien. Hoci vedomie, že sama sa cíti aj susedka za stenou, presne tá, čo má za manžela toho vždy upraveného vysokého pána a aj tá pani, čo si u nej občas na trhovisku kúpite kyticu vo vázy v kuchyni, pocit samoty nerieši.

Ohrozené bezpečie

"Ľudia sa líšia v tom, koľko blízkosti a záujmu potrebujú k spokojnému životu. Niekto si samotu vychutnáva, no pokiaľ s nadchádzajúcou tmou začína pociťovať úzkosť a tieseň, znamená to, že sa narúša jeho pocit bezpečia," vysvetľuje psychoterapeutka Zuzana Müllerová a pokračuje: "Osamelosť je pre väčšinu ľudí nesmierne silný stresor. V dôsledku dlhodobého pôsobenia sú tieto ženy ohrozené na duševnom aj telesnom zdraví. Aj klinické štúdie preukazjú zvýšený výskyt úzkostných porúch, depresií, samovrážd, alkoholizmu a telesných ochorení podmienených stresom u osamelo žijúcich ľudí. Kvalita ich života rapídne klesá a vytráca sa u nich zmysel žitia. Osamelosť má teda na mnoho ľudí ničivé účinky."

Už ste isto počuli, že samota a osamelosť nie je to isté. Ale nie je naškodu zopakovať si to. A pripomínať si to vždy, keď na vás doľahne smútok zo samoty. Nie každá žena, ktorá žije sama, sa cíti osamelá. A naopak, aj ženy, ktoré žijú v partnerstve alebo inom zväzku, si často v noci musia až do dna vypiť pohár trpkej osamelosti.

Ste v ohrození?

Podľa psychologičky sa dajú identifikovať kategórie žien, ktoré sú samotou ohrozené a kde je vysoký predpoklad, že ju budú znášať ťažko:

Dcéry náročných otcov. Ich skrytou túžbou je konečne dosiahnuť uznanie otca. Sú excelentné študentky, vyhrávajú školské súťaže, tvrdo pracujú v nadnárodných firmách a stanovujú si tie najnáročnejšie kariérne ciele. Všetko robia správne, ale otcov rešpekt neprichádza. Namáhajú sa teda, aby získali potvrdenie svojej hodnoty od iných otcovských autorít – profesorov, trénerov, šéfov, odborných autorít. Partnerský vzťah je čosi, čo je správne, čo nutne v živote musia mať a keď ho nemajú, trápi ich pocit samoty a zlyhania.

Dcéry matiek žijúcich s tyranom. Vyrastali v prostredí, kde boli oceňované za potláčanie vlastných potrieb, tichú poslušnosť, nenápadnosť a okamžité vyhovenie pánovi domu. Časť ich životnej dráhy býva ponorená do samoty, kým nadobudnú sebadôveru, že si budú vedieť vybrať netyranského partnera a kým vôbec uveria, že sú aj iní než znehodnocujúci muži.

Ženy, ktoré musí mať každý rád. Alebo inak povedané s vyhýbavou poruchou osobnosti. Túžia byť obklopené ľuďmi, ktorí by ich mali radi. Strach z kritiky, z odmietnutia a znehotnotenia je však väčší. A tak sú čsto samé. Mávajú nízke sebavedomie a trpia pocitom menejcennosti.

Ženy narcistky. Neprestajne očakávajú chválu, každý s nimi musí súhlasiť a bezvýhradne plniť ich želania. V zrelšom veku sa uzatvárajú do prepychovo zariadených ulít, z ktorých vychádzajú medzi ľudí perfektne zladené a pripravené pred každým zahrať, ako perfektne sa im darí. Prázdnotu potláčajú zhromažďovaním majetku a povrchnými kontaktmi so spoločensky významnými ľuďmi.

Ženy žijúce pre druhých. Hnev a smútok z toho, že ich partner opustil, už prekonali. Ale nevedia si predstaviť žiť iba samé pre seba, vytýčiť si ciele a plniť želania. Sú orientované na servis druhým ľuďom, pričom sa u nich snažia vypestovať na sebe závislosť, aby znížili riziko opustenia. Navonok môže ísť o veľmi samostatné a kompetentné ženy, ktoré sa v partnerskom vzťahu menia na otrokyne.

Osamelosť učí?!

Uf, riadne dlhý zoznam, v ktorom sa nájde asi každá z nás. "Niektorí ľudia sa vyhovárajú na nepriazeň osudu, ale faktom je, že osamelosť sa len tak neprihodí. Má svoje príčiny. A tiež môže byť zdrojom cenného sebapoznania. Hoci je nám v osameloti nepríjemne a ťažko, je to príležitosť, šanca dať svojmu životu nové smerovanie. Čo samozrejme nepôjde bez zmeny prístupu k sebe," vyzýva psychoterapeutka Müllerová.

Ak porozumieme príčinám práve tej našej samoty, máme možnosť voľby. Skutočnej voľby, pretože ciest je niekoľko. Napríklad môžme zmeniť niektoré naše postoje a správanie k ľuďom tak, aby sa nám s nimi žilo dobre aj dlhodobo. Alebo prijmeme zodpovednosť za to, že sa nebudeme meniť, ale budeme trpezlivejšie v hľadaní vhodného partnera. Čo si vyžaduje schopnosť zadefinovať si, ako ten náš Pán Vhodný vyzerá – a to je ďalšie cenné sebaspoznávanie.

"Ak dôkladne spoznáme vplyvy výchovy na naše správanie sa v medziľudských vzťahoch, prípadne poruchu osobnosti alebo psychické ochorenie, s pomocou odborníkov môžeme urobiť veľmi účiné kroky zo samoty alebo sa naučiť spokojnejšie žiť samé so sebou," hovorí Müllerová.

Okrem sebaspoznávania, ktoré si bude vyžadovať, aby sme v živote niektoré veci zmenili, sú ponúkajú aj ďalšie, hmm, hovorme im "kreatívne riešenia", ako napríklad prenajať v byte jednu izbu, prípadne presvedčiť kamarátku, že prenocovať u vás každú párnu noc má zmysel pre vás obe. Nehovoríme, že sú ideálne, ale ak vám pomôžu, minimálne do času, prečo po nich nesiahnuť?!

Chce to zmenu...

Okrem psychoteraputa dokáže v týchto situáciách pomôcť aj life kouč. "Áno, obracajú sa na nás aj ženy, ktoré majú pocit, že potrebujú, chcú niečo zmeniť. Len presne nevedia čo a ako. Jediné, čo vedia je, že im súčasný stav nevyhovuje," hovorí PhDr. Denisa Kmecová, PCC zo Slovenskej asociácie koučov. "Neposkytujeme nič ako overené univerzálne rady ako sa vysporiadať s osamelosťou, pretože žiadny taký návod neexistuje. Každá žena má iné potreby, iné zázemie, iné očakávania. S pomocou kouča však dokáže zo sféry vágnych a nie celkom jasných pocitov, prísť na konkrétne príčiny a potom automaticky aj možné spôsoby riešenia situácie. Z role pasívnej diváčky sa dostáva do pozície človeka, ktorý si uvedomuje, že svoj život má vo svojich rukách a aj sám prichádza na možné riešenia, ako s ním naložiť. Každý z nás má v sebe potenciál nájsť si vlastnú cestu."

Na sladšie sny

Ak s vyhľadaním pomoci psychoterapeuta či kouča váhate, ak máte chuť a sily popasovať sa s tým ešte sama, existuje pár vecí, ktoré pomôcť môžu. Lepšie povedané, dovolia zaspať bez toho, aby to ticho kričalo pol hodiny, vrieskať bude iba patnásť minút. Čo je o polovicu menej ako bez nich.

Do kategórie fungujúcich čiastkových reišení patrí pravidelný pohyb, hudba či zvieratko. "Mnoho ľudí rieši svoju osamelosť prítulným živým tvorom a ja nemám dôvod niečo namietať, pokiaľ je oň dobre postarané," hovorí veterinár MVDr. Peter Zátroch. "Presne vymenovať vhodné plemená a rasy sa neodvážim, pretože každý človek potrebuje niečo iné, má iný životný štýl a priestorové či časové možnosti, ale ideálnymi spoločníkmi sú psy a mačky. Sú to doslova parťáci, ktorí k svojej spokojnosti tiež potrebujú spoločnosť, hladkanie a láskanie, čo osamelým ľuďom pomáha."

Cez večernú tieseň sa dá preniesť aj špecifickým zaspávacím rituálom. Môže vyzerať napríklad takto: kapitola z obľúbenej knihy alebo epizóda z obľúbeného seriálu, bylinkový čaj, sprcha, masáž nôh, relaxačné dýchanie pri upokojujúcej hudbe, spánok. A čerešnička od psychoterapuetky na záver: "Mnohým ženám mnohým ženám v strednom veku, ktoré netúžia po manželstve a deťoch, by vyhovovalo spolubývanie s inou ženou práve na preklenutie večerov osamote. V našej kultúre sa tomuto inak dobrému riešeniu ženy po tridsiatke vyhýbajú, aby neboli okolím a rodinou považované za homosexuálne orientované. Ale komunity typické pre mladých ľudí, kde v jednom byte či dome žijú pokope dievčatá alebo chlapci, sú dobrým riešením aj pre dospelákov v každom veku," tvrdí Zuzana Müllerová. takže ak na vás v noci kričí ticho, možno bude jednoduchšie postaviť sa voči predsudkom a nájsť si spolubývajúci – rovnako osamelý, ale single život uprednosňujúci parťáčku.

citáty:

"Osamelosť je príležitosť, šanca dať životu nové smerovanie."

"Cez večernú tieseň sa dá preniesť aj špecifickým zaspávacím rituálom."

Text Lucia Skladanová